orel
捷克语
词源
源自原始斯拉夫语 *orьlъ ← 原始印欧语 *h₃érō (“大鸟,鹰”)。[1]
发音
- IPA(帮助):/ˈorɛl/
- 断字:or‧el
名词
orel m(阴性 orlice)
变格
变格
反义词
派生词
- orle
- orlice
- orlík
- orlíče
- orlíček
- orlí
- orlův
- neuč orla létat
参考资料
- ↑ "orel" in Jiří Rejzek, Český etymologický slovník, Leda, 2015, ISBN 9788073353933, page 475–476.
拓展阅读
- Příruční slovník jazyka českého (1935-1957) 中有关 orel 的内容
- Slovník spisovného jazyka českého (1960-1971, 1989) 中有关 orel 的内容
异序词
- orle
- role
爱沙尼亚语
词源
名词
orel(属格 oreli,部分格 orelit)
变格
orel (ÕS type 2/õpik, no gradation)的变格
单数 | 复数 | |
---|---|---|
主格 | orel | orelid |
宾格 | oreli | orelid |
属格 | oreli | orelite |
部分格 | orelit | oreleid |
入格 | orelisse | orelitesse oreleisse |
内格 | orelis | orelites oreleis |
出格 | orelist | orelitest oreleist |
向格 | orelile | orelitele oreleile |
所格 | orelil | orelitel oreleil |
夺格 | orelilt | orelitelt oreleilt |
变格 | oreliks | oreliteks oreleiks |
到格 | orelini | oreliteni |
样格 | orelina | orelitena |
缺格 | orelita | oreliteta |
共格 | oreliga | orelitega |
塞尔维亚-克罗地亚语
词源
源自原始斯拉夫语 *orьlъ ← 原始印欧语 *h₃érō。
名词
orel m(西里尔字母拼法 орел)
近义词
斯洛文尼亚语
词源
源自原始斯拉夫语 *orьlъ ← 原始印欧语 *h₃érō。
发音
- IPA(帮助):/ɔ̀ːrəʋ/
名词
órəł m anim
变格
阳性anim.,硬音o-词干 | |||
---|---|---|---|
主格单数 | ôrel | ||
属格单数 | ôrla | ||
单数 | 双数 | 复数 | |
主格 | ôrel | ôrla | ôrli |
宾格 | ôrla | ôrla | ôrle |
属格 | ôrla | ôrlov | ôrlov |
与格 | ôrlu | ôrloma | ôrlom |
方位格 | ôrlu | ôrlih | ôrlih |
工具格 | ôrlom | ôrloma | ôrli |
拓展阅读
- orel, Slovarji Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU. portal Fran